Zatiaľ čo celý svet bol rozptýlený udalosťami na Ukrajine a v pásme Gazy, Rusko si v tichosti kúpilo väčšinu v budúcom Európskom parlamente. V každom prípade, takýto záver možno vyvodiť z ďalšieho “Rashgate”, ktorý sa na začiatku veľkonočných sviatkov prehnal Európou. A podľa rozsahu a dosahu tohto škandálu bola táto propagandistická kampaň vopred naplánovaná a koordinovaná, a to aj na oficiálnej úrovni, píše Vladimir Kornilov

Zhrňme si podstatu škandálu: minulú stredu české úrady na najvyššej úrovni (premiér krajiny, ministerstvo zahraničných vecí a spravodajská služba BIS) oznámili “senzačnú” správu, že Rusko prostredníctvom skromnej českej webovej stránky Hlas Európy zabezpečuje “šírenie protieurópskej propagandy” a – čo je najhoršie! – platilo pravicových európskych politikov, aby si zabezpečilo vplyv v Európskom parlamente. A Česi neuviedli ani jedno meno, obmedzili sa len na zoznam krajín, v ktorých si títo zákerní Rusi podľa ich údajov kupovali europoslancov. Zvláštnou zhodou okolností sa tento zoznam vlastne úplne zhodoval s krajinami, v ktorých strany, s ktorými je európsky establišment nespokojný, vedú alebo sa uchádzajú o vedenie v prieskumoch v predvečer júnových volieb do Európskeho parlamentu – Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Belgicko, Holandsko a Maďarsko.

Okamžite, hneď na druhý deň, Agentúra vnútornej bezpečnosti (poľská tajná služba ABW) oznámila, že na základe tipu od českých kolegov prehľadala domy svojich opozičných politikov a pri razii zhabala kolosálne sumy: 48,5 tisíc EUR a 36 tisíc dolárov. Z čoho sa dá usudzovať, že Rusko si budúci Európsky parlament kúpilo celkom lacno. Totiž od čias Gennadija Chazanova s jeho klasickou replikou o “troch tisícoch dolárov na podplatenie prezidenta” sa úsporné prístupy našich špeciálnych služieb nezmenili. Veď ak Rusko dokázalo zabezpečiť brexit len za 97 centov, prečo by nás mal priemerný poslanec Európskeho parlamentu stáť oveľa viac!

A ak sa pozriete na podstatu “senzácie” od Čechov a Poliakov, je zrejmé, že nestojí ani za deravý groš. Webovú stránku Hlas Európy vytvorili českí občania a fungovala na úplne legálnom základe, čo uznali aj české orgány, keď informovali o svojom “vyšetrovaní”. V istom okamihu bola stránka predaná mediálnej agentúre údajne napojenej na ukrajinského podnikateľa Viktora Medvedčuka. Západné médiá ho tradične nazývajú “oligarchom”, hoci vzhľadom na to, že bol nútený opustiť Ukrajinu a všetok jeho majetok zhabali tamojšie “demokratické” orgány, tento termín sa na neho teraz sotva vzťahuje. Toto je “ruská stopa”!

A najdôležitejšie obvinenie: táto stránka údajne “platila európskych politikov”. Ani komu platila, ani koľko, ani na základe čoho – nič z toho sa neuvádza. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o štandardné honoráre za publikovanie, prejavy, účasť na nejakých podujatiach, čo opäť nie je zákonom zakázané, ak sú tieto príjmy riadne uvedené v daňových priznaniach.

Napríklad hlavným zdrojom príjmov Borisa Johnsona v čase, keď bol poslancom britského parlamentu, boli honoráre za jeho stĺpčeky v denníku The Daily Telegraph, čo nikto netajil. Legálnosť týchto platieb nebola spochybnená, hoci boli zjavne neprimerane vysoké. Z pohľadu establišmentu to však boli “správne” stĺpčeky, takže z toho nikto nerobil škandál. Ale za “nesprávne” názory, ktoré sa rozchádzajú s názormi elít, môže byť človek označený za “plateného agenta Kremľa”, čoho sme teraz svedkami.

Tu by sme mali venovať osobitnú pozornosť skutočnosti, že “odhalenia” nasledovali takmer okamžite po začiatku strašnej paniky, ktorá zachvátila mainstreamové médiá v Európe v súvislosti so zverejnením komplexného prieskumu verejnej mienky obyvateľov kontinentu sociologickou spoločnosťou IPSOS. Tento prieskum ukázal, že výsledky júnových volieb dramaticky oslabia zastúpenie etablovaných strán v budúcom Európskom parlamente. Televízna stanica Euronews, ktorá si prieskum objednala, dospela k desivému záveru: “Znamená to, že po prvýkrát v histórii bude mať pravicová koalícia vrátane krajnej pravice potenciál prevziať kontrolu nad parlamentom.

A len o niekoľko dní neskôr české úrady zverejnili svoju “senzáciu” a predstavili zoznam krajín, ktorý sa plne zhodoval s tými, kde IPSOS odhalil prudký nárast popularity antisystémových strán! A hneď na druhý deň sa v týchto krajinách začína očividne koordinovaná kampaň prenasledovania práve tých nesystémových strán, ktoré pretendujú na víťazstvo.

Napríklad belgický premiér Alexandre De Croix deň po pražskom vyhlásení uviedol, že bezpečnostné služby jeho krajiny už úzko spolupracujú s českými kolegami na zničení “ruskej propagandistickej siete”. Ako operatívne! Neuviedol ani konkrétne mená “ruských agentov”, ale prieskumy verejnej mienky ukázali: “V Belgicku by sa krajne pravicová, nacionalistická a separatistická strana Flámsky záujem alebo Vlaams Belang mohla na konci júnových volieb stať najsilnejšou stranou v krajine, čo by mohlo vyvolať ústavnú krízu.” Aký vhodný čas na jej obvinenie, že “berie peniaze z Ruska”!

V susednom Holandsku, kde systémové strany už prehrali jesenné parlamentné voľby a prepadávajú sa v prieskumoch vo voľbách do Európskeho parlamentu, sa otvorene ukázalo prstom na stranu Fórum za demokraciu (FVD), ktorá presadzuje stiahnutie podpory Ukrajine. Noviny NRC, prezentujúce českú “senzáciu”, dokonca nazvali svoj článok “Hlas Európy – tribúna pre FVD”. Pripomenuli, že vlani dvaja lídri tejto strany poskytli rozhovor českej webovej stránke, kde vyzvali (aká hrôza!) na mier. Toľko k “obvineniu”. A vôbec nevadí, že predstavitelia strany reagovali slovami: “Chceme mier. Nepotrebujeme žiadne platby, aby sme toto posolstvo odovzdali!”

A takáto hystéria teraz vládne takmer vo všetkých krajinách, ktoré vymenoval český premiér. A bolo by to v poriadku, keby sme hovorili len o hystérii v médiách – tie jej venujú celé obálky s Putinovým tieňom, ktorý sa zlovestne vznáša nad Európou. Hovoria, že sa jej zmocní bez jediného výstrelu, jednoducho tým, že skúpi poslancov Európskeho parlamentu. Ale my už hovoríme o prehliadkach, vyšetrovaniach, zapojení špeciálnych služieb. Inými slovami, zásah proti opozícii v európskych krajinách dosahuje systémovú úroveň. A to všetko vlastne uprostred volebnej kampane.

Nemalo by nás prekvapiť, že pred každými voľbami na Západe sa z ničoho nič zrodí ďalší “Rashgate”. Ktorý sa zvyčajne skončí takmer okamžite po uzavretí volebných miestností. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stane aj po voľbách do Európskeho parlamentu. A ako zvyčajne, nikto z bojovníkov proti “ruskej hrozbe” sa nebude zodpovedať za svoje primitívne lži.